Odmala som milovala všetky zvieratká. Bývala som vo veľkomeste vo výškovom 11 poschodovom paneláku a žiadne zvieratko som doma nemohla mať. Stará mama žila na dedine. Bola typická sedliačka - mala kravu, sliepky, zajace, psa ... Bol to pre mňa obrovský životný rozdiel. Vždy som sa veľmi tešila na prázdniny. V časoch mojej mladosti bola 200 km vzdialenosť obrovská na to, aby sme mohli chodiť k starej mame príliš často. Dnes si to už ani nevieme predstaviť, keďže 200 km po diaľnici sú sotva 2 hodiny jazdy autom. Ale vtedy to bola 5-6 hodinová štreka a to sme cestou ešte 10x stáli, lebo sme chladili prehriatu embéčku a keď sme náhodou nechladili, tak sme stáli, lebo buď nám praskol klinový remeň alebo mne bolo z cesty zle :-)
Na sídlisku, kde som bývala, bol ryšavý kokeršpaniel Roko, ktorý mi učaroval. Vždy som si predstavovala, ako je môj a ako s ním všade chodím. V našom paneláku bolo viacero psíčkarov s ktorými som udržiavala kontakt, len aby som mohla byť psom nablízku. Na 10 poschodí bývali dvaja psí bratia malých bradáčov korenie a soľ, Bonie a Bakchus. Bakchusa mala moja kamarátka a Boninko býval u ľudí, ktorí mi ho boli ochotní požičiavať na venčenie. No v siedmom nebi som bola !
Na štvrtom poschodí bývala kamarátka, čo mala nemeckého boxera - krásny veľký žíhaný boxer Beny s láskavú povahou.
Takže moje sídliskové detstvo sa točilo okolo našej psej partie a neustáleho presviedčania rodičov, že pes je práve to, čo nám v našom malom 4 izbovom byte na 7 poschodí chýba. A samozrejme moji dvaja starší súrodenci nezdieľali moje nadšenie a potrebu mať psa.

Jedného dňa sa mojej sestre podarilo vyrobiť kolosálny prúser a osudový výrok mojej mamy "radšej ti kúpim psa, než by si mala urobiť niečo podobné...", už nebolo možné zobrať späť a tak nastúpila fáza "Akého psa si kúpime! "
Otec bol poľovník, jasne sa výber zúžil automaticky na poľovného psa. Keďže sme bývali v bytovke, tak aby to bolo niečo malé, hoci sa nám veľmi páčil pointer!
Logická voľba by bol jazvečík. Ale ešte dnes mám v ušiach argument môjho otca "nebudem ho pol poľovačky nosiť v ruksaku, keď napadne sneh!". Poľovný revír mal na strednom Slovensku a snehové nádielky tu bývali parádne! Keby otec žil, veľmi by sa čudoval, že v posledných rokoch tu máme snehu tak akurát na obrázku a že toho jazvečíka by už fakt nebolo v ruksaku potrebné nosit :-)!
Vzhľadom na moju platonickú lásku Roka - začali sme hľadať medzi španielmi. A našli sme vrh welshspringerspanielov v Slávičom údolí, ktorý sme išli nezáväzne navštíviť. Nabitý teóriou výberu vhodného psa s dobrými poľovnými vlastnosťami - nebojácny, ostrý ... prišli sme medzi svorku 6 týždňových šteniatok, ktorí sa ledva batolili. Jeden k nám hneď pribehol, chytil za nohavice a usúdili sme, že to je ON, srdca nášho šampión a už sme ho z rúk nepustili. Hneď nato nás za gate poťahali aj ostatní, ale boli sme pevne rozhodnutí. A tak som ako 13 ročná dostala svojho prvého vytúženého psa, ktorý sa volal BRIT